12. 9. 2011

ČERTOV HRÁDOK

Miláčik môj,

každý máme svoj osud
tak ako ty máš svojich predkov
a naše cesty sú výslednicou túžob a nutnosti
ach luciša,

tak rád ťa príjmem pod svoju oblohu
lebo ťa milujem,
ako som v živote nemiloval
--
ty budeš ten svieži kvet v našej záhrade
spojíme tvoju  ohnivosť s mojou vytrvalosťou
ty budeš viacej obrazom svojej duše
teda dospelejšia na svoj vek
a ja menej obrazom svojho veku
teda bláznivejší na svoj vek
--
naša záhrada láska je moja a tvoja
nikoho iného
všetky spustnuté priestory obnovíme
lebo je tu láska a môžu sa vrátiť priatelia
--
sedím tu a viem kde ty ležíš
stočená do klbka s ľavou pod telom
akoby som ťa videl
vysielam k tebe nehu a pohladenia
budeme žiť život, ten reálny život lásky
a po stopách ludina sa často vyberieme spolu
lebo sme reálne bytosti, ty aj ja
--
nemôžem spať,

prežívam normálny priebeh angíny
dostávam sa do druhej fázy,

teda vykašliavam hleny
a bóóólííí ma hlavička,
ale srdca polovička je šťastná
dnes idem na kontrolu a padne rozhodnutie
či Nitra ano, alebo nie
či zruším rezerváciu nocľahov, alebo nie
ale ako vidíš, nevyzerá to dobre
--
doktorku MUDr. Teplú si vážim
absolvoval som komplexnú prehliadku v októbri
podľa nej som zdravý, ako ty
som úplne fit a vediem telo k veku 47
spolu to dokážeme
--
žiadne verejné pohoršenie
veď "viera" bola o dvadsať rokov mladšia
a veronika má 18
chodíme všade spolu
vláčime sa po mestách a obchodoch
vtipkujeme a kučkujeme sa,
lebo ťa chytím!, brech
ach láska
--
aká si romantická,
zadívaná do seba a svojho sna o mladíčkovi
sedela si na pive so mnou v Čertovom Hrádku
videl som ťa a túžil som ti povedať
tu som láska, tu som, na mňa sa dívaj
do mojej hlavy, do citov, do duše,
od istého okamihu to už bolo nemožné
lebo šok by splodil hrôzu a nenávisť


ludino
poetor (04:33:56 10/12/2007)