TIBAVA

láska moja

nad Tibavou pretrvávaš

vo viniciach dozrievaš

dňom i nocou v lístí šumíš

rozpálené telá chladíš

pod astrálnym povetrím

vtáctvo lákaš do polí

bolí láska ? nebolí ?

krutá bolesť reznej rany

v soli potu štípe v dlani

dotýka sa Tvojich úst

z lásky učí túžbu rásť

zabúdať nám nedovolí ! 

každý máme v sebe
GURU
TVORCU VŠETKÉHO

túžime si uvedomiť
GURU LÁSKY
vnútornej sily k bytiu

v jednote rôznosti
a vo vedomí bytia
máme v sebe silu 

danú NÍM

podvedome túžime
si ju uvedomiť
ako súčasť LÁSKY
k sebe a k iným

ag©jordan

nárek vlčice