Ahoj láska moja,
chi chi včera to bolo veselé s posielaním tých listov.
Ale nevadí, dnes mi prišiel aj Tvoj tretí
a tak sú všetky po hromádke.
Takže si myslím, že sa netreba strachovať
ak náhodou hneď nepríde,
prosto sa skôr či neskôr isto objaví.
Inak to bolo s Panešovým mailom,
tam niekedy neprichádzali moje maily vôbec.
Dnes si predstav vôbec aktivačné neboli,
len sme sa zapísali
a poobede sa ideme všetci hlásiť do Sobraniec.
Sme ako kravky s číslami čo preháňajú hore a dolu
a počítajú a kontrolujú. Hm, ale čo už, isto len do času. Takže vlastne preto Ti píšem už teraz,
lebo ja idem s tatom
a hneď zo Sobraniec ideme do Tibavy za babkou.
Celkom sa teším, už som tam dávno nebola.
A čerstvý vzduch mi isto prospeje
a ideme na bicykloch ach ach to mám rada.
Tak Ludinko, čítam si Tvoj mail.
Áno, nepochybujem o tom, že si do mňa zamilovaný,
veď to cítim z Tvojich slov, z Tvojich dotykov a bozkov,
cítim to z milovaní,
z našich nádherných milovaní,
pri ktorých aj keď sa napokon rozdelíme,
stále ostávame spojení.
Aj ja Ťa milujem,
ach áno áno som zamilovaná,
krásne zamilovaná a odhodlaná
ako som bola predtým.
Stále som bola,
len chvíľami som cítila strašne málo síl.
Ale len čo je nádej,
že po búrke predsa len možno uvidíme slnko,
moje sily rastú, obnovujú sa
a ja stále s väčšou odhodlanosťou
a hrdosťou dvíham hlavu
a dívam sa priamo pred seba.
Veď sme predsa barani!
Ani ja neostanem len tak,
vynaložím všetky svoje schopnosti,
aby som dopomohla Triáde,
aby sme raz mohli spočinúť si sami v objatí
a oddať sa jeden druhému,
nie cez optické vlákna ani telefónne šnúry,
ale naozaj s bozkami na perách.
Neboj, nikto z nás nebude zaháľať.
Ach Luďo, miláčik môj milunký, áno cítim to i ja,
naše osudy sa pohli,
kým pred chvíľou sa zdalo,
že všetko stojí na akomsi mŕtvom bode,
teraz už nie. Už sa pohýname a naša loď
naberá rýchlosť,
snáď i nebezpečnú rýchlosť, ale čo je bez rizika? Vôbec nič.
Ach láska, keby vypadlo spojenie,
sme stratení obaja!!!
V tomto nie som o nič silnejšia než Ty, milý môj.
Veď vieme aký bol vtedy ten víkend, pamätáš sa?
Béééé tak smutno mi bolo,
ale zároveň tak slastná bola tá jedna hodinka
na Tvojich kolenách.
Tak povznášajúca ako nádej pre otroka
poletujúca tak blízko jeho ubolenej hlavy
a dobitého chrbta.
Bolo to ako spev
pri ktorom Ti prechádzajú zimomriavky po tele
a celé Tvoje vnútro jasá.
Ludinečko,
čosi také som schopná cítiť len pri Tebe
a taký pocit vkladám do nášho stretnutia,
keď sa nám prvý krát pretnú pohľady
a my splašení padneme si do objatia
a budeme si šepkať nezmyselné slová,
lebo tie pocity nemožno vysloviť
možno ich len dať objatím.
Láska, láska,
premáha ma nežnosť k Tebe milovaný.
Necíť sa sám, veď máš mňa!
Ja som s Tebou,
len na inom kontinente.
Ale čo je to za vzdialenosť pre lásku?
Predstav si,
že sme o sebe vôbec nemuseli vedieť.
Mohli sme sa tak ľahúčko obísť,
nikomu by to ani nenapadlo,
že sme sa minuli na dotyk prstov.
Alebo som už mohla byť vojačkou
a slúžiť kdesi na Cypre,
bez možnosti dať Ti niečo o sebe vedieť.
Ale nie, som tu a Ty si tam,
ale vnútri sme spolu.
Opatrujem si Ťa v hrudi.
V tej, na ktorej snímke nič nenašli,
že srdce a pľúca a kadečo,
ale Teba nenašli, neobjavili.
A predsa cítim Ťa tam
silnejšie, než tlkot srdca,
než nádychy a výdychy.
Omnoho silnejšie, sladšie i bolestnejšie.
Si tam a ja som šťastná
aj keď niekedy cez slzy.
Ach moje veršíky,
chi chi hej už som si našla svoj štýl,
ale ešte stále pokúšam osud
a hľadám iné možnosti, ale veľmi sa mi nedarí.
Niekedy mám pocit,
že neviem správne vyjadriť to čo mám na mysli,
takže taký nejaký cudzí, nemôže mať šajnu o tom,
čo mu to vlastne rozprávam.
Hm, no neviem, chi chi pošlem Ti ďalšiu, hej?
Chá ale teraz nemáš šancu odmietnuť,
lebo píšem list,
to je ako keby som viedla monológ:
Milujem Ťa!
Nechcem slávu bohatstvo či moc,
no túžim, keď padne noc,
aby si bol pri mne.
A moju šiju ohrieval Tvoj dych,
nie láska, ja isto nie som z tých,
čo zlákať sa dajú krajším perím.
Lebo dlho som stála s hlavou sklonenou,
pred dvermi domu s dušou zronenou,
kým sa otvorili.
A Ty usmiaty proste šepol si mi Poď!
Plášť od sĺz mokrý na pohovku zhoď
a zohrej sa.
A ja dívajúc sa oddane ako to vie dieťa,
usmievam sa keď dnes šepkám,
láska milujem Ťa.
Tvoja oddaná Lucia