Minule si chcel vedieť čo by som chcela na Vianoce. Minule som videla v telke, že na Kilimandžáre už nie je sneh. Tak to by som si želala, aby tam znova bol a aby ho bolo toľko ako kedysi. Je to divné keď hora s názvom Žiariaca hora nežiari, lebo na nej už niet snehu, ktorý by odrážal slnečné lúče.
No a okrem toho by som ešte chcela zopár pečených gaštanov. Ja viem, že to možno znie hlúpo ale nemôžem si pomôcť. Nikde sa nedajú zohnať. Do lesa je veľmi ďaleko a bez auta nekonečne ďaleko no a v obchodoch... No čo už.
Minule sa mi podarilo nahliadnuť do starých záznamou dediny kde bývam. Volá sa Ostrov. Nikdy som nechápala prečo. Veď takých dedín je na okolí neúrekom. Prečo si vybrali práve takýto názov.
Až minule som sa to dozvedela. Všade okolo dediny, kde teraz rastie pšenica, kukurica a čo ja viem čo ešte, bol dubový les a táto malá dedinka sa z tohto lesa vynárala ako ostrovček z mora. Muselo to byť
vtedy krásne. Toľko stromov, toľko zvierat, rôzne vtáky, lesná tôňa, čistinky a potôčiky.
Všetko je preč v záujme zúrodňovania pôdy. Akurát včera som nemohla zaspať a predstavovala som si ako to mohlo vtedy vyzerať. Prašné cesty, po ktorých chodili skromne odetý dedinčania, vozy ťahané volami chatrče so slamennými strieškami a okolo tohoto všetkého záľaha zelene. To muselo byť krásne.
Bola by zo mňa lesná víla. Teraz som len poľné neviem čo. Srny sa ma ešte stále boja, aj keď mi už dovolia prísť bližšie než kedysi. No a diviakov sa zase bojím ja, ale tiež už chodím bližšie. Možno raz si budeme môcť hľadieť z očí do očí.
To by sa mi páčilo.
Pa
Lucia
